Historické vozidlá sú nielen spomienkou na našu minulosť, ale aj hodnotnou technickou pamiatkou. Zveľaďovanie ich hodnoty opravami a správnou renováciou je našou výsadou.
Vysvetlenie pojmu historické vozidlo
Mnohí priaznivci historických vozidiel sa v tejto dobe dostávajú k poslednej,
vytúženej méte svojho snaženia, a tou je vlastníctvo historického vozidla a jeho
následné použitie na ceste.
Medzinárodná organizácia FIVA, ktorej princípy sú uplatňované aj v našej
legislatíve a v aplikačnej praxi pri výkone historicko technických kontrol,
vychádza veteránistom v ústrety a po roku 2010 vydáva v poradí už tretí tzv.
Technický kódex FIVA 2020 – teda súhrn pravidiel pre posudzovanie štatútu
historického vozidla. Technický Kódex FIVA 2020 sme obratom preložili do
slovenčiny, terminologicky autorizovali.
Základné pravidlá pre pochopenie pojmu historického vozidla sa nachádzajú
v jeho definícii, ktorú prevzal aj náš Zákon o prevádzke vozidiel v cestnej
premávke / Zákon NR SR č. 106/2018 Z.z. /. :
1. Historické vozidlo je vozidlo, ktoré má najmenej 30 rokov.
/ naopak to neplatí – nie každé vozidlo, ktoré má 30 rokov je automaticky historické !!! /
Vek vozidla vieme zistiť z jeho identifikačného dokladu, napr. z pôvodného
technického preukazu, z osvedčenia o evidencii vozidla, alebo analogického
zahraničného dokladu. V roku 2021 bude táto jedna / ale nie jediná / ,
podmienka splnená, ak v dokladoch vozidla bude rok výroby , alebo dátum
prvej evidencie, alebo dátum dokončenia vozidla pri podstatných zmenách
vozidla, max. z roku 1991. Podľa dátumu výroby je historické vozidlo zaradené
do tzv. Triedy A až G. / Triedy pozri v Technickom kóodexe FIVA 2010 /.
2. Je uchovávané a udržiavané v historicky správnom stave.
/ pozri: Kritériá hodnotenia historických vozidiel a fotografie /
Sú tu dva pojmy:
– a/ Uchovávané v historicky správnom stave, znamená, že počas jeho
histórie až po dnešnú dobu ho jeho vlastníci uchovávajú v takom stave,
v akom sa od jeho vyrobenia , skladovania a predaja, počas jeho
následného užívania v tzv. období, t.j. počas 15 rokov mimo vojnového obdobia alebo 20 rokov v období, ktoré bolo zasiahnuté vojnou,
skutočne nachádzalo.
– Toto je možné preukázať z dobových podkladov, tlač, noviny , odborné
časopisy, prospekty a pod. ,alebo z fotografií z rodinných či
novinárskych archívov. Výsledok kvalitného uchovávania / suchá garáž,
či častá jazda v snehu, posypanom soľou ? / sa potom prejavuje
v klasifikácii vozidla podľa tzv. Typu v rozmedzí Typu A až E, / od
štandardu až po výnimku / a podľa skupiny zachovania vozidla
v tzv. Skupinách 1 až 4 , / od originálu až po prestavbu /.
Originálne vozidlo je v dnešnej dobe veľmi zriedkavé, príkladom môže
byť vozidlo, ktoré je z výrobnej linky priamo uchované v zbierkach
značkového múzea automobilky.
Autentické vozidlo je používané, ale nebolo zreštaurované, má znaky
patiny s prípustnou výmenou sviečok, žiaroviek, pneumatík,
akumulátora a pod., aj s malými opravami laku a čalúnenia.
Ďalšími skupinami 3 a 4 sú už vozidlá reštaurované a čiastočne
prestavané. Takéto vozidlá nachádzame v niektorých technických
múzeách.
b/ Udržiavané v historicky správnom stave znamená, že vlastník/
vlastníci sa o vozidlo starali s náležitou starostlivosťou, ktorú im
predpisuje návod na obsluhu a údržbu vozidla, a spotrebné súčiastky
a diely vymieňali podľa platného manuálu, katalógu náhradných dielov
sami , resp. v autorizovanej dielni, pričom používali výrobcom predpísané
originálne diely.
Prioritnou snahou FIVA je ochrana a zachovanie vozidiel v stave, v akom
predstavovali obraz svojej doby, čiže, pre nás už 30 – ročnú a staršiu
technickú históriu. Nositeľom identity je rám, podvozok alebo
samonosná karoséria so zachovanými výrobnými číslami.
Nie vždy je však možné zachovať vozidlá v originálnom alebo
autentickom stave, preto boli zavedené kategórie : výnimka, kópia,
replika a prestavba, slúžiace na vytvorenie a zdokumentovanie už
zaniknutých typov a modelov vozidiel a ich priblíženie verejnosti. Takéto vozidlá však po rekonštrukcii, prestavbe a výmene viac než troch
podstatných častí vozidla, s výnimkou karosérie, už nemajú z pohľadu
princípov FIVA tú pravú historickú hodnotu.
3. Vozidlo nie je určené pre každodenné používanie / v kódexe FIVA:
„ nie je používané ako prostriedok dennej dopravy „/.
Táto podmienka, pokiaľ je dôsledne uplatňovaná, zabezpečuje, že vozidlo, aj
po období bežného používania podľa predchádzajúceho bodu 2. v Období
od prvého prihlásenia do doby 15 až 20 rokov má znaky zachovaného
a udržiavaného vozidla a má predpoklady technickej spôsobilosti podľa
legislatívy platnej v Období. Zakonzervovanie takéhoto vozidla
a absolvovanie úspešnej historicko technickej kontroly po tridsiatich rokoch
s podmienkou nie každodenného jazdenia uchováva takéto vozidlo aj pre
ďalšie obdobie. Definícia historického vozidla preto ani nespomína
zachovanie technicky správneho stavu vozidla, lebo počas jeho Obdobia
podlieha technickej kontrole zo strany dopravných- policajných orgánov,
resp. STK, / po 2 rokoch prevádzky / a po tomto období pravidelným
historicko technickým kontrolám / prevažne v STK / v intervale 5 rokov
z dôvodu sezónnosti jeho používania . Metodika HTK je tiež schvaľovaná
štátnym orgánom pre oblasť dopravy. / MDV SR /
4. Vozidlo je súčasťou nášho technického a historického dedičstva.
/pojem „nášho“ sa vzťahuje na krajinu, kontinent, svet – nie na súkromné osoby…/
Viacerí „ budúci veteránisti „ sa snažia získať štatút historického vozidla len
na základe prvej vety definície. Prax , ktorú aplikujú HT – komisie aj v susedných
štátoch ukazuje, že je zhoda na vozidlách, ktoré dostávajú štatút historického
vozidla automaticky na základe veku / samozrejme, že ich technický stav je
podrobovaný pravidelnej kontrole / a ostatné, mladšie ročníky sú podrobené
HT-kontrole s prihliadnutím aj na iné aspekty historického a kultúrneho
dedičstva, ktoré sú zmienené v Kódexe FIVA. V podmienkach SR sa uvažuje, že
podmienka veku pre priznanie automatického štatútu HV, pri zachovaní
dobrého historického a technického stavu, by sa ustálila v rozpätí 50 až 60
rokov. / napr. do roku výroby 1970 /. Do druhej skupiny spadajúce vozidlá /po
roku výroby 1970/ by museli spĺňať aj ostatné pomocné kritéria, ktoré
vyžaduje FIVA do zápisu v poznámke karty FIVA, napr.
– zdokumentovanú históriu významných vlastníkov
– zdokumentované procesy renovácie , príp. podstatné opravy a úpravy
– účasť na významných podujatiach
– počet vyrobených / počet zachovaných kusov, príp. atypickosť resp.
výnimočnosť modelu
/takúto dokumentáciu, ktorá umožní posúdiť či je vozidlo možné považovať za technické a historické dedičstvo je nutné doložiť u mladších vozidiel už v súčasnosti, spolu so žiadosťou o HTK/
Niekoľko poznámok k prístupu pri vyhľadávaní a získavaní vozidla do vlastníctva za účelom jeho budúceho užívania ako historického vozidla.
Od sedemdesiatych rokov minulého storočia sa niektorí naši kolegovia z Rady
zberateľov venujú tomuto časovo aj finančne náročnému záujmu. Výsledkom
sú nie len teoretické úvahy, ktoré ste mali možnosť nájsť v predošlej stati, ale
aj zozbierané a pripravované praktické vyobrazenia stavov vozidiel, ktoré sú v komisii HTK následne hodnotené buď ako vyhovujúce, alebo pre získanie preukazu HV zatiaľ nevyhovujúce.
Je niekoľko zásadných prekážok, pre ktoré vozidlo nevyhovie pri HTK, a to také, ktoré sa netýkajú veku vozidla ani jeho technického stavu, lebo tam je verdikt jednoznačne zdôvodniteľný.
Samostatnou kapitolou je identifikačné číslo rámu, alebo karosérie. Bez tejto
jasnej a preukázateľnej identity by som s úmyslom nadobudnutia skončil !!! .
Veľa rozporov medzi vlastníkom a komisiou HTK spočíva v rozdielnom výklade pojmov ako sú patina, povrchová hrdza, hĺbková hrdza, špina, znečistenie, ktoré môžu diskvalifikovať vozidlo len dočasne, a neznamenajú, že vozidlo sa nedá v určitej dobe zrenovovať a uviesť do čistého a pekného vzhľadu.
Samostatný komentár k týmto pojmom pod názvom Patina či korózia je
zverejnený na našej internetovej stránke a v obrazovej prílohe sú uvádzané
konkrétne ukážky ako by to malo či nemalo byť, pokiaľ vozidlo má byť kultúrne
a historické technické dedičstvo!
Tento príspevok vznikol ako snaha pomôcť záujemcom o budúce vlastníctvo
a užívanie vozidla s hrdým názvom historické, aby dôkladne a zo znalosťou veci, resp. s pomocou skúsených kolegov pristupovali k takému vážnemu majetko-právnemu úkonu, akým je vlastníctvo historického vozidla.